Zrážková daň

Čo znamená zrážková daň

Zrážková daň je bežné pomenovanie dane vyberanej zrážkou podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ide o spôsob výberu dane, pri ktorom platiteľ príjmu daň vypočíta, zrazí a odvedie správcovi dane. Príjemca preto spravidla dostane už sumu zníženú o daň. Nejde však o jednu univerzálnu sadzbu ani o režim pre každý príjem. Sadzba, základ dane a to, či je zrazením povinnosť definitívne splnená, závisia od konkrétneho druhu príjmu a postavenia príjemcu.

Viac informácií o dani vyberanej zrážkou

Kto je platiteľ dane a kto daňovník

Pri dani vyberanej zrážkou treba rozlišovať dve osoby. Daňovníkom je príjemca zdaniteľného príjmu. Platiteľom dane je osoba, ktorá príjem vypláca, poukazuje alebo pripisuje v prospech daňovníka a ktorej zákon ukladá daň zraziť a odviesť.

Platiteľ teda nevykonáva zrážku dobrovoľne. Ak konkrétne plnenie patrí pod § 43, musí určiť správny základ, sadzbu, moment zrazenia, lehotu odvodu a oznamovaciu povinnosť. Daňovník dostane čistú sumu, ale ešte musí vedieť, či je tým jeho daňová povinnosť splnená alebo či možno zrazenú daň za zákonných podmienok považovať za preddavok.

Ktoré príjmy môžu patriť pod § 43

Daň vyberaná zrážkou sa neuplatňuje na každý zdaniteľný príjem. § 43 obsahuje taxatívny zoznam príjmov, pri ktorých sa tento spôsob výberu použije. V praxi sem za určitých podmienok môžu patriť napríklad:

• úroky a iné výnosy z vkladov alebo účtov,
• niektoré výnosy z cenných papierov,
• podiely na zisku a ďalšie zákonom určené plnenia,
• niektoré príjmy autorov,
• vybrané príjmy plynúce daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou,
• ďalšie osobitné príjmy presne uvedené v § 43.

Tento zoznam je iba orientačný. Dve plnenia s podobným ekonomickým názvom môžu mať odlišný režim podľa osoby príjemcu, zdroja príjmu, zmluvného nastavenia alebo osobitnej časti zákona. Pred zrážkou preto treba zaradiť príjem pod konkrétne ustanovenie, nie iba použiť všeobecné označenie z faktúry alebo zmluvy.

Ako sa určí základ a sadzba

Tvrdenie „zrážková daň je 19 %“ nie je všeobecne správne. Pri mnohých príjmoch sa 19 % skutočne používa, zákon však pozná aj iné sadzby a osobitné pravidlá. Správny postup začína identifikáciou druhu príjmu a príslušného odseku § 43. Až potom možno určiť základ dane, prípadné zníženie a sadzbu.

Osobitnú pozornosť si vyžadujú dividendy. Ich režim môže závisieť od obdobia, za ktoré bol rozdeľovaný zisk vykázaný, nie iba od kalendárneho roka, v ktorom sa podiel vypláca. Potrebné je poznať aj postavenie príjemcu. Bez roku zisku, rezidencie a ďalších rozhodujúcich okolností nie je bezpečné uviesť konkrétnu dividendovú sadzbu.

Pri nerezidentovi sa navyše preveruje zákon, daňová rezidencia, existencia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a splnenie podmienok na použitie zmluvnej sadzby. Samotná zahraničná adresa alebo bankový účet nestačia na určenie režimu.

Kedy je zrážka konečná a kedy môže byť preddavkom

Pri niektorých príjmoch je riadnym vykonaním zrážky daňová povinnosť daňovníka splnená. Príjem sa potom spravidla znovu nezdaňuje v daňovom priznaní. Toto pravidlo však nemožno automaticky preniesť na všetky príjmy podľa § 43.

Pri zákonom určených príjmoch môže daňovník považovať zrazenú daň za preddavok a príjem zahrnúť do daňového priznania. Výsledok závisí od konkrétnej kategórie príjmu a podmienok § 43 ods. 6 a 7. Platiteľ aj príjemca preto potrebujú poznať nielen sadzbu, ale aj daňový účinok zrážky.

Zrážková daň sa tiež nesmie zamieňať s preddavkom na daň zo závislej činnosti, ktorý zamestnávateľ zráža zo mzdy. Odlišná je aj dohoda o zrážkach zo mzdy: ide o pracovnoprávny spôsob uspokojenia určitej pohľadávky, nie o daňový režim podľa § 43.

Kedy sa daň zrazí

Platiteľ vykoná zrážku pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za úhradu sa na tento účel môže považovať aj nepeňažné plnenie, zálohová platba alebo zákonom zachytený zápočet pohľadávok a záväzkov.

Samotné zaúčtovanie záväzku preto nemusí byť rozhodujúcim momentom. Platiteľ musí sledovať, kedy bolo plnenie skutočne uhradené alebo pripísané v prospech príjemcu podľa § 43 ods. 10. Pri nepeňažnom alebo netypickom vyrovnaní je dôležité uchovať podklad, z ktorého je zrejmý dátum a hodnota plnenia.

Povinnosti a lehota platiteľa

Daň zrazenú za predchádzajúci kalendárny mesiac platiteľ spravidla odvedie správcovi dane najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. V rovnakej lehote spravidla doručí aj oznámenie o zrazení a odvedení dane na aktuálnom formulári Finančnej správy SR.

Zákon obsahuje osobitné lehoty a postupy pre niektoré kategórie príjmov a platiteľov. Lehota do 15. dňa preto nie je veta, ktorú možno bez kontroly použiť na každý osobitný prípad. Platiteľ má pred odvodom overiť konkrétne ustanovenie, platný formulár, identifikačné údaje platby a prípadnú prílohu k oznámeniu.

Praktický príklad

Príklad 1 — úrok na účte spoločnosti: Banka pripíše tuzemskej obchodnej spoločnosti v roku 2026 úrok 100 eur. Ak ide o príjem podľa § 43 ods. 3 písm. a) v režime opísanom Finančnou správou, banka ako platiteľ použije sadzbu 19 %, zrazí 19 eur a spoločnosti pripíše 81 eur. Banka zabezpečí odvod a oznámenie. Tento výpočet ilustruje konkrétnu kategóriu príjmu; nedokazuje, že každá zrážková daň má sadzbu 19 %.

Príklad 2 — výplata dividendy: Spoločnosť má v roku 2026 vyplatiť fyzickej osobe podiel na zisku 5 000 eur. Pred výpočtom nestačí poznať sumu a rok výplaty. Spoločnosť musí zistiť, za ktoré účtovné obdobie bol zisk vykázaný, kto je príjemcom, kde je daňovým rezidentom a či sa uplatní medzinárodná zmluva. Až potom určí sadzbu, zrazí daň a vyplatí čistú sumu. Bez týchto údajov by číselný výpočet bol zavádzajúci.

Najčastejšie chyby a riziká

• Automatické použitie 19 %. Táto sadzba je častá, nie univerzálna.
• Posúdenie dividendy iba podľa roku výplaty. Rozhodujúce môže byť obdobie, za ktoré bol zisk vykázaný.
• Presvedčenie, že zrážka je vždy konečná. Pri niektorých príjmoch môže zákon umožniť zaobchádzať so zrážkou ako s preddavkom.
• Zrážka už pri zaúčtovaní záväzku. Treba určiť zákonný moment výplaty, poukázania alebo pripísania úhrady.
• Ignorovanie postavenia nerezidenta. Pri cezhraničnom príjme sa preveruje rezidencia aj príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.
• Zmeškanie odvodu alebo oznámenia. Platiteľ musí sledovať príslušnú lehotu a aktuálny formulár.
• Zámena so zrážkou zo mzdy. Preddavok na daň zo mzdy a dohoda o zrážkach zo mzdy sú odlišné režimy.

Najčastejšie otázky o zrážkovej dani

Je zrážková daň vždy 19 %?

Nie. Sadzba 19 % sa používa pri viacerých príjmoch, ale § 43 obsahuje aj iné sadzby a osobitné režimy. Najskôr treba určiť druh príjmu, postavenie príjemcu a príslušné zákonné ustanovenie.

Kto zrážkovú daň vypočíta a odvedie?

Daň vypočíta, zrazí a odvedie platiteľ dane, teda osoba vyplácajúca alebo pripisujúca príjem, ak jej túto povinnosť ukladá § 43. Daňovníkom zostáva príjemca príjmu.

Je zrazením dane povinnosť príjemcu vždy splnená?

Nie vždy. Pri niektorých príjmoch je zrazením daňová povinnosť splnená. Pri zákonom určených príjmoch možno zrazenú daň považovať za preddavok a príjem zahrnúť do daňového priznania.

Kedy musí platiteľ daň odviesť?

Daň za predchádzajúci kalendárny mesiac sa spravidla odvádza do 15. dňa nasledujúceho mesiaca a v rovnakej lehote sa podáva oznámenie. Pri osobitných príjmoch alebo platiteľoch môže zákon určiť iný postup alebo lehotu.

Kedy vzniká povinnosť daň zraziť?

Zrážka sa vykoná pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za úhradu sa môže považovať aj nepeňažné plnenie, zálohová platba alebo zákonom zachytený zápočet.

Ako sa určí zrážková daň z dividendy?

Treba poznať najmä obdobie, za ktoré bol zisk vykázaný, postavenie a daňovú rezidenciu príjemcu a prípadnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Samotný rok výplaty na určenie sadzby nestačí.

Je zrážková daň to isté ako zrážka zo mzdy?

Nie. Daň vyberaná zrážkou podľa § 43 je osobitný spôsob výberu dane z určených príjmov. Preddavok na daň zo závislej činnosti a dohoda o zrážkach zo mzdy majú odlišný právny základ a účel.

Aktuálnosť informácií

Informácie sú spracované podľa právneho stavu platného k 20. júlu 2026 (2026-07-20). Sadzby a postup sa musia vždy overiť podľa druhu príjmu, obdobia zisku, postavenia príjemcu a znenia zákona účinného v relevantný deň.

Použité zdroje

• Slov-Lex, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, najmä § 43, znenie účinné v roku 2026, prístup 20. júla 2026: https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/
• Finančná správa SR, úplné znenie zákona č. 595/2003 Z. z. pre rok 2026, prístup 20. júla 2026: https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Sprievodca_danami/2026/2026.02.02_595_2003.pdf
• Finančná správa SR, „Daň vyberaná zrážkou – § 43 zákona o dani z príjmov“, prístup 20. júla 2026: https://podpora.financnasprava.sk/856318-Da%C5%88-vyberan%C3%A1-zr%C3%A1%C5%BEkou–43-z%C3%A1kona-o-dani-z-pr%C3%ADjmov–?r=1
• Finančná správa SR, „Všeobecne o príjmoch vyberaných zrážkou“, prístup 20. júla 2026: https://podpora.financnasprava.sk/223349-V%C5%A1eobecne-o-pr%C3%ADjmoch-vyberan%C3%BDch-zr%C3%A1%C5%BEkou