Čo znamená dorovnávacia daň
Dorovnávacia daň podľa zákona č. 507/2023 Z. z. je slovenská kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň, označovaná skratkou QDMTT. Patrí do medzinárodného rámca minimálneho efektívneho zdanenia Piliera 2 a týka sa iba veľmi veľkých nadnárodných alebo vnútroštátnych skupín v rozsahu zákona. Cieľom je dosiahnuť pri ich slovenských základných subjektoch efektívnu úroveň zdanenia 15 % vypočítanú podľa osobitných pravidiel GloBE. Nejde o novú 15-percentnú sadzbu dane z príjmov pre každú firmu ani o minimálnu daň právnickej osoby.
Viac informácií o dorovnávacej dani
Slovenské QDMTT v rámci Piliera 2
Pilier 2 vytvára súbor pravidiel pre minimálne efektívne zdanenie veľkých skupín. Slovensko zaviedlo kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň, teda QDMTT, zákonom č. 507/2023 Z. z. Domáce pravidlo umožňuje posúdiť a prípadne vybrať dorovnávaciu daň za slovenské základné subjekty skupiny.
QDMTT je potrebné odlišovať od ďalších pravidiel Piliera 2. Slovensko využilo možnosť odložiť uplatňovanie pravidla zahrnutia príjmov IIR a pravidla pre nedostatočne zdanené zisky UTPR do 31. decembra 2029. K 20. júlu 2026 preto nemožno tvrdiť, že Slovensko uplatňuje všetky tri mechanizmy v rovnakom rozsahu. Aktuálnym domácim pravidlom je slovenské QDMTT.
Koho sa dorovnávacia daň týka
Základný rozsah sa odvíja od konsolidovaných výnosov celej nadnárodnej alebo veľkej vnútroštátnej skupiny. Test sa splní, ak ročné konsolidované výnosy konečného materského subjektu dosiahli aspoň 750 miliónov eur najmenej v dvoch zo štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich posudzovanému obdobiu.
Hranica 750 miliónov eur teda nie je testom obratu jednej slovenskej spoločnosti. Slovenský subjekt môže patriť do rozsahu aj pri podstatne nižších vlastných výnosoch, ak je základným subjektom skupiny, ktorá konsolidovaný test spĺňa. Naopak, veľká samostatná spoločnosť sa nemá posudzovať iba podľa izolovaného čísla bez overenia, či patrí do skupiny vymedzenej zákonom.
Pri neštandardne dlhom alebo krátkom účtovnom období zákon upravuje osobitný postup. Rovnako treba preveriť zmeny štruktúry skupiny, vznik alebo zánik subjektov a väzbu na konsolidovanú účtovnú závierku. Všeobecný test preto slúži ako prvý filter, nie ako úplné právne posúdenie.
Vylúčené subjekty a výnimky
Zákon pozná vylúčené subjekty, medzi ktoré za stanovených podmienok patria napríklad verejné subjekty, medzinárodné organizácie, neziskové organizácie a niektoré investičné alebo dôchodkové fondy. Samotný názov či právna forma nestačia na automatické vylúčenie. Vždy treba preveriť zákonnú definíciu a prípadné pravidlá pre subjekty vlastnené vylúčenými subjektmi.
Od vylúčeného subjektu treba odlíšiť výnimku z výpočtu dorovnávacej dane. Zákon upravuje napríklad výnimku malého rozsahu, prechodnú výnimku založenú na kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov, známu ako CbCR, a zjednodušené výpočty pre vybrané situácie. Každá výnimka má vlastné podmienky a obdobie použitia.
Výnimka z výpočtu neznamená automaticky, že zaniknú oznamovacie alebo priznávacie povinnosti. Aj subjekt, pri ktorom vyjde nulová dorovnávacia daň alebo sa uplatní výnimka, môže byť povinný podať oznámenie a daňové priznanie.
Ako sa posudzuje efektívna úroveň 15 %
Hodnota 15 % nie je nominálna sadzba uplatnená priamo na účtovný výsledok jednej firmy. Efektívna sadzba sa vypočítava podľa pravidiel zákona z upravených oprávnených daní a oprávnených príjmov alebo strát. Výpočet obsahuje osobitné úpravy a nemožno ho nahradiť porovnaním bežnej slovenskej sadzby dane z príjmov s hranicou 15 %.
Slovenské základné subjekty tej istej skupiny sa na účely QDMTT zásadne posudzujú spoločne za slovenskú jurisdikciu. Až ak takto vypočítaná efektívna sadzba nedosiahne 15 %, pokračuje sa zákonným výpočtom dorovnávacej dane. Ten zohľadňuje aj ďalšie prvky, napríklad nadmerný zisk po príslušných úpravách a rozdelenie výsledku medzi subjekty.
Nízka alebo nulová bežná daň jednej slovenskej spoločnosti preto ešte sama osebe nepreukazuje vznik dorovnávacej dane. Rovnako nominálna sadzba nad 15 % automaticky neuzatvára celý test. Rozhodujú údaje a úpravy požadované zákonom za všetky relevantné slovenské subjekty skupiny.
Oznámenie, priznanie, platba a lehoty
Základný subjekt v rozsahu zákona musí preveriť oznamovaciu povinnosť, podanie daňového priznania a prípadnú úhradu dane. Podania sa vyžadujú aj v situáciách, keď je výsledná daň nulová alebo sa uplatní výnimka z výpočtu. Skupina preto nemá čakať iba na zistenie kladnej sumy dane.
Všeobecná lehota na oznámenie a daňové priznanie je 15 mesiacov po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia. V prechodnom roku, teda v prvom období, v ktorom skupina patrí do rozsahu pravidiel, je lehota o tri celé kalendárne mesiace dlhšia, spolu 18 mesiacov. Prípadná dorovnávacia daň je splatná v zákonom určenej lehote spojenej s podaním priznania.
Pre základné subjekty s kalendárnym účtovným obdobím 2024 bol termín oznámenia, priznania a prípadnej platby 30. júna 2026. K právnemu stavu 20. júla 2026 ide o historický, už uplynutý termín. Nemožno ho prezentovať ako budúcu lehotu pre obdobie 2025 alebo ďalšie obdobia; tie treba vypočítať podľa všeobecného alebo príslušného prechodného pravidla.
Rozdiel od minimálnej dane právnickej osoby
Dorovnávacia daň QDMTT a minimálna daň právnickej osoby sú dva odlišné režimy. QDMTT sa týka základných subjektov veľmi veľkých skupín, vychádza z konsolidovaného výnosového testu 750 miliónov eur a skúma jurisdikčnú efektívnu úroveň zdanenia podľa pravidiel GloBE.
Minimálna daň právnickej osoby je vnútroštátny mechanizmus dane z príjmov pre právnické osoby, ktoré spĺňajú jeho vlastné podmienky. Nepracuje s rovnakým skupinovým testom ani s jurisdikčným výpočtom efektívnej sadzby podľa Piliera 2. Firma preto nemá zamieňať podanie alebo úhradu minimálnej dane s plnením povinností podľa zákona o dorovnávacej dani.
Praktický príklad
Slovenská spoločnosť má sama výnosy 40 miliónov eur, ale patrí do nadnárodnej skupiny. Pri prvotnom posúdení sa neporovnáva jej samostatný obrat s hranicou 750 miliónov eur. Finančný tím najskôr overí konsolidované výnosy konečného materského subjektu v každom zo štyroch predchádzajúcich účtovných období a zistí, v koľkých z nich bola hranica splnená.
Ak skupina splní test aspoň v dvoch obdobiach, tím určí slovenské základné subjekty a preverí, či niektorý z nich nie je vylúčeným subjektom. Následne posúdi použiteľné výnimky a pripraví údaje pre spoločný slovenský výpočet efektívnej sadzby. Ak výsledok nedosiahne 15 %, pokračuje zákonným výpočtom dorovnávacej dane. Bez ohľadu na nulový výsledok alebo uplatnenú výnimku sa samostatne preveria oznámenie a priznanie. Tento rozhodovací postup neurčuje konkrétnu sumu bez úplných skupinových údajov.
Najčastejšie chyby a riziká
- Tvrdenie, že každá firma musí platiť aspoň 15 %. QDMTT sa týka iba skupín v zákonnom rozsahu a 15 % je osobitne vypočítaná efektívna úroveň.
- Testovanie 750 miliónov eur na jednej slovenskej firme. Rozhodujú konsolidované výnosy celej skupiny najmenej v dvoch zo štyroch predchádzajúcich období.
- Výpočet ako rozdiel nominálnej sadzby do 15 %. Zákon vyžaduje upravený jurisdikčný výpočet oprávnených daní a príjmov.
- Zámena výnimky z výpočtu za výnimku z podania. Oznámenie a priznanie môžu byť povinné aj pri nulovej dani alebo safe harbour.
- Použitie termínu 30. júna 2026 na ďalšie obdobia. Tento dátum bol historickou prechodnou lehotou pre kalendárny rok 2024.
- Zámena s minimálnou daňou právnickej osoby. Ide o odlišný režim s iným rozsahom, základom aj povinnosťami.
Najčastejšie otázky o dorovnávacej dani
Musí každá slovenská firma platiť dorovnávaciu daň do 15 %?
Nie. Dorovnávacia daň sa týka iba slovenských základných subjektov nadnárodných alebo veľkých vnútroštátnych skupín v rozsahu zákona. Hranica 15 % je efektívna úroveň vypočítaná podľa pravidiel GloBE, nie všeobecná sadzba pre každú firmu.
Čo znamená hranica 750 miliónov eur?
Ide o ročné konsolidované výnosy konečného materského subjektu celej skupiny, ktoré musia dosiahnuť aspoň 750 miliónov eur najmenej v dvoch zo štyroch účtovných období pred posudzovaným obdobím. Nie je to obrat jednej slovenskej spoločnosti.
Počíta sa efektívna sadzba za každú slovenskú firmu samostatne?
Zásadne nie. Efektívna sadzba a dorovnávacia daň sa podľa slovenského QDMTT posudzujú spoločne za relevantné slovenské základné subjekty skupiny. Výpočet používa upravené oprávnené dane a príjmy podľa zákona.
Treba podať priznanie aj pri nulovej dorovnávacej dani?
Áno. Oznámenie a daňové priznanie sa podávajú aj vtedy, keď je výsledná dorovnávacia daň nulová alebo sa uplatní výnimka z výpočtu, ak zákon pre daný subjekt neurčuje inak. Výnimku z výpočtu preto nemožno automaticky považovať za zrušenie podacích povinností.
Aká je lehota na oznámenie a priznanie?
Všeobecná lehota je 15 mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia. V prechodnom roku, teda v prvom období skupiny v rozsahu pravidiel, sa predlžuje o tri celé kalendárne mesiace na 18 mesiacov.
Platí termín 30. júna 2026 aj pre obdobie 2025?
Nie automaticky. Dátum 30. júna 2026 bol historickou prechodnou lehotou pre základné subjekty s kalendárnym účtovným obdobím 2024. Lehotu za obdobie 2025 treba určiť podľa všeobecného alebo príslušného prechodného pravidla konkrétnej skupiny.
Je dorovnávacia daň to isté ako minimálna daň právnickej osoby?
Nie. QDMTT je režim Piliera 2 pre slovenské subjekty veľmi veľkých skupín a používa jurisdikčný výpočet efektívneho zdanenia. Minimálna daň právnickej osoby je samostatný vnútroštátny režim dane z príjmov s odlišnými podmienkami.
Aktuálnosť informácií
Článok vychádza zo zákona č. 507/2023 Z. z. v znení účinnom od 31. decembra 2025 a z právneho stavu overeného k 20. júlu 2026. Pri konkrétnej skupine treba overiť jej účtovné obdobie, prechodný rok, neskoršie novely a aktuálne metodické usmernenia.
Odborne aktualizované: 2026-07-20.
Použité zdroje
- Slov-Lex, zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani, znenie účinné od 31. decembra 2025, prístup 20. júla 2026: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2023/507/20251231
- Finančná správa SR, „Dorovnávacia daň“, aktuálny oficiálny prehľad a lehoty, prístup 20. júla 2026: https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dorovnavacia-dan
- EUR-Lex, smernica Rady (EÚ) 2022/2523 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia, prístup 20. júla 2026: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32022L2523
- OECD, Global Anti-Base Erosion Model Rules (Pillar Two), prístup 20. júla 2026: https://www.oecd.org/tax/beps/tax-challenges-arising-from-the-digitalisation-of-the-economy-global-anti-base-erosion-model-rules-pillar-two.htm
- Ministerstvo financií SR, „Minimálne efektívne zdanenie – Pilier 2“, prístup 20. júla 2026: https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/priame-dane/dorovnavacia-dan/minimalne-efektivne-zdanenie-pilier-2/
